Zlaté pravidlo bez pozlátky

Nerob druhým to, čo nechceš, aby robili tebe. Znie to jednoducho. Ako veta z učebnice. Ako poučka, ktorú si pamätáme z detstva. Lenže… skúšal si ju naozaj žiť?

Keď stúpaš, ľahko zabudneš. Zabudneš na ľudí, ktorých si cestou prehliadol. Na pohľady, ktoré si ignoroval. Na slová, ktoré si mohol povedať inak a neurobil to. Lebo si mal viac moci. Alebo si sa ponáhľal za úspechom. Alebo si bol unavený.

Lenže život nie je diaľnica. Skôr kruhový objazd. To, čo dnes rozdáš, stretneš znova. A tí, ktorých si kedysi preskočil, ti môžu zajtra podržať dvere. Alebo ich zabudnú otvoriť.

Zlaté pravidlo nefunguje len vtedy, keď sa ti to hodí. Nie je to vyjednávacia stratégia. Je to zrkadlo, ktoré ti každé ráno kladie tichú otázku. Správal si sa včera ako človek, ktorého by si chcel stretnúť, keby si padal?

Viem, aké je to ísť hore, a viem aj, aké je to padnúť. Padnúť pre chybu, ale aj pre ľahostajnosť okolia. A preto sa snažím nenechávať za sebou prázdne pohľady ani nevypovedané ospravedlnenia.

Nie vždy sa to darí. Ale stojí za to sa o to pokúšať. Charakter sa neukazuje na svetle. Charakter je to, čo z teba zostane, keď zhasnú svetlá.

Nie som moralista ani anjel. Len človek, ktorý pár vecí pochopil až vtedy, keď už nebolo kam klesnúť. A zistil, že práve vtedy, na dne, stretávaš ľudí, ktorých si kedysi míňal s nosom hore.

Takže ak máš dnes silu, vplyv alebo len dobrý deň, skús ho použiť tak, aby si večer nemusel zatvárať oči pred vlastným svedomím.

Živák